Clermont/Bratislava
19. júna (TASR) - Od mladosti sa venoval fyzike, matematike, ale
nezanedbateľnú stopu zanechal aj v oblasti filozofie či teológie.
Skonštruoval počítací stroj, ktorý vykonával základné aritmetické úkony.
Sformuloval základný zákon hydrostatiky, známy ako Pascalov zákon. Je
po ňom nazvaný aj programovací jazyk Pascal. Jeho filozoficko-teologický
princíp intuicionizmu ovplyvnil zasa myslenie filozofov ako
Jean-Jacques Rousseau či Henri Bergson.
Od narodenia Blaisa Pascala, francúzskeho matematika, fyzika, filozofa a teológa, uplynie v pondelok 19. júna 400 rokov.
Blaise Pascal sa narodil 19. júna 1623 v Clermonte. Vyrastal v zámožnej
rodine, ale o jeho výchovu a vzdelanie sa staral otec, lebo matka mu
zomrela, keď mal tri roky. V roku 1631 sa rodina presťahovala do Paríža a
o sedem rokov neskôr sa otec Étienne Pascal so synom a dcérou usadil v
meste Rouen.
Napriek tomu, že bol jeho otec nadaný matematik, viedol syna skôr
humanitným smerom. Blaise Pascal však od detstva prejavoval matematické
nadanie. Ako deväťročný si sám odvodil niekoľko viet Euklidovej
geometrie. Keď to zistil jeho otec, rezignoval a poskytol synovi aj
základné matematické vzdelanie.
Ako 16-ročný napísal Blaise Pascal prácu o kužeľosečkách, ktorá je v
geometrii známa ako Pascalova veta. Keď sa táto jeho práca dostala do
rúk René Descartesa, nechcel údajne uveriť, že jej autorom je
šestnásťročný mladík. Bol presvedčený, že ide o dielo jeho otca.
Pascalov otec pracoval aj ako kráľovský správca daní a keď 18-ročný
Pascal videl, ako sa trápi s výpočtami, rozhodol sa, že mu prácu uľahčí.
V roku 1642 zostrojil pre otca počítací stroj, ktorý sa považuje za
predchodcu kalkulačky. Stroj, ktorý nazval Pascalina, dokázal vykonávať
základné aritmetické úkony.
Na Pascalinu získal neskôr kráľovský certifikát a vyrobil ďalších
približne 50 kusov. Vďaka svojmu stroju sa považuje za predchodcu
modernej počítačovej techniky a je po ňom pomenovaný aj programovací
jazyk Pascal. Z oblasti matematiky je známy aj tzv. Pascalov
trojuholník, ktorý predstavuje geometrické usporiadanie kombinačných
čísel do tvaru trojuholníka.
Pascal sa však intenzívne venoval aj fyzike a základný zákon
hydrostatiky, známy ako Pascalov zákon, teda, že tlak v kvapaline, ktorý
vznikne pôsobením vonkajšej sily na povrch kvapaliny v uzavretej
nádobe, je v každom mieste kvapaliny rovnaký. Na jeho počesť sa jednotka
tlaku nazýva Pascal. Vyčíslil aj veľkosť hydrostatického tlaku, opísal
hydrostatický paradox či zákon spojených nádob a princíp hydraulického
Iisu.
Ako prvý prišiel s myšlienkou, že pomocou barometra možno merať výškový
rozdiel dvoch miest a upozornil, že zmeny výšky ortuťového stĺpca
barometra závisia tiež od vlhkosti a teploty vzduchu, a preto môžu
slúžiť aj na predpovedanie počasia.
V roku 1647 sa dopracoval k zisteniu, že existuje vákuum. V tejto
súvislosti je známa anekdota, v ktorej opäť figuruje René Descartes,
ktorý nebol o existencii vákua presvedčený a vyjadril sa, že najviac
vákua má Pascal v hlave.
Zmena v živote Pascala nastala po vážnej nehode, pri ktorej stratil
vedomie. Neskôr mával mystické videnia a začal sa orientovať na
filozofiu a teológiu. Anonymne vydával tzv. "listy z vidieka", v ktorých
kritizoval vtedajšiu príliš slobodomyseľnú morálku.
Blaise Pascal zomrel 19. augusta 1662 v Paríži vo veku 39 rokov. Jeho najznámejší spis Myšlienky vyšiel až posmrtne.
0